Úvod do geodézie

Geodézia

Skúšky a rektifikácia

Pri meraní uhlov teodolitom sa získajú správne výsledky len vtedy, keď osi teodolitu majú správnu vzájomnú geometrickú polohu. Osové a iné podmienky správnosti teodolitu treba zisťovať preskúšaním prístroja a podľa výsledku potom opraviť. Malé chyby po rektifikácii sa môžu odstrániť vhodnou úpravou postupu merania.

Osové chyby, ich zisťovanie a rektifikácia

Na každom teodolite rozoznávame 4 osi.

  • vertikálnu (os alidády) čiže hlavnú os teodolitu (V)
  • horizontálnu čiže otočnú os ďalekoľadu (H) Čítať viac

Meranie vodorovných uhlov

Meranie uhlov patrí medzi základné meračské úkony a vykonáva sa teodolitom. Teodolitom môžeme merať vodorovné (horizontálne) a zvislé (vertikálne) uhly.

Vodorovný uhol možno definovať ako rozdiel dvoch smerov {smerníkov). Vodorovné smery meriame na vodorovnom kruhu.
Metódy merania vodorovných uhlov: Čítať viac

Priame meranie dĺžok

Dĺžka –  je vzdialenosť medzi dvoma bodmi. Meradlá na priame meranie dĺžok sú buď pevné (laty), alebo zvinovacie (pásma, drôty)

Meračské laty – sú kovové, alebo drevené meradlá s obdĺžnikovým prierezom.

PásmaPásma – môžu byť z ocele alebo plastu široké 15 – 20mm, hrubé 0,3 – 0,5mm. Dĺžka pásma: 20 – 50m. Pri presnom meraní sa pásmo napína pružinovým silomerom silou 50 – 100N. Na presnejšie meranie dĺžok sa používajú invarové drôty, alebo pásma. Pásmo na vidlici – hriadeľník na vidlici. Pásmo v puzdre – je navinuté na bubienok (vreckové pásma – meter). Po meraní je potrebné pásmo očistiť a osušiť. Na označenie konca meradiel sa používajú meračské klince. Čítať viac

Prevody mier

Prevody uhlových mier

Pri niektorých úlohách v geodetickej praxi sa niekedy musia previesť uhlové miery zo stupňov na grády a naopak.

  • 100g = 90°
  • 200g = 180°
  • 400g = 360°

1^{\circ}=\left ( \frac{10}{9} \right )^{g}=1,111111^{g}=\left ( \frac{9}{10} \right )^{\circ}=0,9^{\circ} Čítať viac

Mapa, plán

Generalizácia: je rozhodovanie o to ktoré detaily a tvary budú na mape zobrazené.

Mapa: zmenšený generalizovaný rovinný obraz zemského povrchu, ukazuje vzájomnú polohu bodov na zemskom povrchu vo vodorovnom a zvislom smere.

Plán: (polohopisný alebo výškopisný) je to mapa malej časti zemského povrchu, ktorý sa pokladá za rovinu. Vyhotovuje sa vo veľkej mierke a všetky predmety sa zobrazujú svojím skutočným pôdorysom. Čítať viac