Úvod do geodézie

Typy terénov

Terén môžeme definovať ako ľubovoľnú časť zemského povrchu so všetkými jeho nerovnosťami, ktoré sú vytvorené prírodnými silami alebo umelo.

Z výškopisného hľadiska rozdeľujeme terén na:

  • pravidelný
    • jednoduchý
    • členitý
  • nepravidelný
    • zvláštne typy
    • členitý

Voľba bodov:

  • závisí od mierky a účelu
  • terén sa posudzuje vždy pohľadom zdola hore
  • vrstevnice musia byť tvarovo verné a výškovo presné
  • treba sa vyhýbať generalizácii tvarov
  • zameriavajú sa body terénnej kostry

Pravidelný terén

Pravidelný terén sa rozdeľuje na:

  • jednoduchý
  • členitý
Pravidelný jednoduchý terén

V pravidelnom jednoduchom teréne sú malé výškové rozdiely, terénne plochy na seba plynulo nadväzujú ako napr,: nízke kopy, plytké sedlá, plytké úžľabiny, … Sieť údolníc a chrbátnic je nízka. Vrstevnice sú s jemnými oblúkmi, sú vedené v priamych úsekoch.
Pravidelný jednoduchý terén
Body volíme v profiloch, tak aby body boli v pravidelných rozostupoch alebo na miestach kde sa mení spád.
Pravidelný jednoduchý terén

Pravidelný terén členitý

V pravidelnom členitom teréne sú väčšie výškové rozdiely, sieť chrbátnic a udólnic je hustejšia. Vrstevnice sú zvlnené a rozostupy medzi nimi sa zväčšujú alebo zmenšujú podľa spádu. Tento typ terénu u nás prevláda najviac.

Nepravidelný terén

Nepravidelný terén ma nepravidelný priebeh terénnych plôch aj v smere spádu aj v smere vrstevníc. Vrstevnice sú miestami hustejšie a miestami sú s väčšími rozostupmi, zobrazenie je nepravidelné a vznikajú hrany. Zobrazenie vrstevníc je náročné.

Zvláštne typy nepravidelného terénu:

  • neandrove pásy (Malý Dunaj)
  • raveny
  • krasové javy (jaskyne)
  • škrapy
  • duny (navjaté piesky)
  • skalné morény (morské plesá)

Meandrove pásy vznikajú na strednom toku rieky kde sa vytvárajú zákruty – meandre.

Raveny sa tvoria na brehoch bývalých riečísk. Sú to rozsiahle zrázy s ostrými hranami.

Krasové javy vznikajú činnosťou vody kde sa nachádzajú rozpustné horniny.

Škrapy vznikajú činnosťou presakujúcej vody. Sú to ryhy s dĺžkou niekoľkých metrov.

Duny vznikajú činnosťou vetra.

Skalné morény vznikali pohybom ľadovcov, ktoré sa presúvali do údolí. Vhĺbený priestor sa zalial vodou a vznikali morské plesá.

Nepravidelný terén členitý

Voľba bodov je najťažšia. Body sa volia na chrbátniciach, údolniciach a na miestach kde sa mení spád alebo smer terénu. Počet bodov je niekoľko násobne vyšší ako v ostatných typoch terénu. Čím je terén zložitejší tým viac bodov sa musí zamerať.

Mapa veľkej mierky (1:1000):

  • pre znázornenie terénu musia byť v mape rozdiely bodov 20 – 30mm, v skutočnosti 20 – 30m
  • zohľadňuje sa mierka, účel, reliéf

Mapa strednej mierky:

  • prebieha generalizácia
  • malé tvary ktoré sa nedajú zreteľne zakresliť do mapy sa vynechávajú
  • počet bodov je menší ako v mape veľkej mierky, je potrebné si premyslieť voľbu bodov

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *


6 + šesť =

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>