Úvod do geodézie

Výškové bodové pole

Rozdelenie:

  • Základné výškové bodové pole – ZVBP
  • Podrobné výškové bodové pole – PVBP

Základné výškové bodové pole – ZVBP

  • nivelačné siete (ŠNS) I. až IV. rádu
  • plošné nivelačné siete (PNS)
  • body štátnej nivelačnej siete
  • základné nivelačné body

Podrobné výškové bodové pole – PVBP

  • body stabilizované technickou niveláciu
  • body tiažových, polohových bodových polí, ktoré boli určené tech. niveláciou

Základné výškové bodové pole

Nadmorské výšky výškových geodetických bodov sú podkladom pre výškové merania. Výšky bodov sa udávajú vo výškovom systéme Balt po vyrovnaní (Bpv). Body boli určené s vysokou presnosťou. Výškové bodové pole sa zhusťuje podľa členitosti terénu a účelu merania. Poloha bodov sa volí na chránených miestach, pozdĺž cestných komunikácii, tokov, v skalách.

Rozdelenie:

  • Základné nivelačné body
  • Štátna nivelačná sieť
  • Podrobná nivelačná sieť
Základné nivelačné body:
  • boli rozložené na celom území bývalého ČSR
  • bolo ich 22, dnes je na území platných 11
Štátna nivelačná sieť:
  • tvorená bodmi 1., 2. a 3. rádu
Podrobná nivelačná sieť:
  • obsahuje body 4. rádu a plošné nivelačné siete

Hustota:

  • intravilán – 150 – 300m
  • extravilán – 1bod na 1,5km

Meranie v štátnej nivelačnej sieti:

V I. a II. ráde sa na výškové meranie nivelačných bodov používa veľmi presná nivelácia (VPN). V III. a IV. ráde sa používa presná nivelácia (PN).

Podrobné výškové bodové pole

Základný nivelačný bod PITELOVÁ má nadmorskú výšku určenú vo vzťahu Kronštadtu a aj z medzinárodného vyrovnania európskych nivelačných sietí. Geodetickým základom podrobného výškového bodového poľa je štátna nivelačná sieť. Zriaďuje sa tam, kde hustota základného výškového poľa nie je dostačujúca pre geodetické práce. Používa sa technická nivelácia. Z bodov podrobného výškového bodového poľa sa určujú výšky stanovísk. Z týchto bodov sa vychádza pri plošnej nivelácii.

Vývoj:
V rokoch 1827-1896 vojenský zemepisný ústav vo Viedni budoval nivelačnú sieť v jadranskom výškovom systéme. Po vzniku ČSR nepokrývali nivelačné siete celé územie štátu. Na území Českej Republiky bol systém Jadran-Lišov. Na území Slovenskej Republiky bol systém Jadran-Strečno. Medzi bodmi Jadran-Lišov a Jadran-Strečno neboli overené výškové vzťahy. Na hraniciach Slovenska a Moravy vznikali rozdiely až do 90mm.

V rokoch 1927-1951 bola vybudovaná štátna nivelačná sieť I. rádu. Neskôr bola zhusťovaná štátnou nivelačnou sieťou II. až III. rádu.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *


5 × = štyridsať päť

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>